Digitálna rodina
Projekt je spolufinancovaný Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
/ v rámci výzvy Digitálni Štúrovci /
O projekte
Súčasný rýchly svet moderných technológií napreduje míľovými krokmi a prináša stále nové a nové technické riešenia, ponúka netušené možnosti a ešte včera nemožné sa stáva možným a často samozrejmým. Držať krok s dobou si vyžaduje nemálo síl a zatiaľ, čo sa mládež s prehľadom pohybuje vo svete počítačov, mobilov, digitálnych fotoaparátov a kamier, či najrôznejších softwérov, tí skôr narodení často iba bezmocne kývnu plecami a skonštatujú, že to už pre nich nie je. Niektorí sa aspoň pokúsia, iní pod ťarchou pracovných povinností, starostí o žvobytie a neustále sa zvyšujúcich nárokov rezignujú a priepasť medzi mladými a tými skôr narodenými sa prehlbuje. O to viac, že sa medzi sebou akosi prestali rozprávať. Psychológovia bijú na poplach, výskumy sú alarmujúce, veď tie najnovšie uvádzajú, že rodičia sa s deťmi zhovárajú iba desať minút denne. Dokonca, ako tvrdí psychológ Miron Zelina narastá počet otcov, ktorí so svojim dieťaťom hovoria ani nie deväť minút týždenne. Výsledkom tohto neutešeného stavu je, že počet problémových detí narastá, rodina ako taká sa ocitla v kríze a dochádza v nej k odcudzeniu medzi jednotlivými členmi. Navyše, ako upozorňujú psychológovia, až polovica detí nemá záujmovú činnosť.
Náš projekt si samozrejme nekladie za cieľ odstrániť, či dokonca globálne vyriešiť tento zložitý problém, chce však aspoň malou kvapkou prispieť k zlepšeniu tohoto stavu a pokúsiť sa o zmenu a nápravu v komunite, v ktorej pôsobíme , teda v skupine žiakov našej školy, ich rodičov a starých rodičov. Domnievame sa, že mentorovanie nepomôže, zvyčajne však zaberajú spoločné záujmy. Keďže sme škola, ktorá sa zameriava na audiovizuálnu tvorbu, rozhodli sme sa , že zorganizujeme kurz digitálnej fotografie a videotvorby. Tento nápad vlastne vzišiel z požiadaviek praxe, stále viac rodičov sa na nás obracalo s otázkami typu ako si upraviť fotografie z dovolenky, ako zostrihať rodinné video a pod. Od otázok k nápadu bol už iba krôčik, o to viac, že škola disponuje pomerne slušne vybavenou multimediálnou učebňou, v ktorej je 11 počítačov, DVD a VHS prehrávač, premietačka, vlastníme aj 3 fotoaparáty, svetlá, nekonečný horizont, tiež 3 kamery a strihový softwér. Pedagógovia odborných predmetov sú navyše profesionáli z televíznej praxe – scenáristi, kameramani, zvukári i režiséri.
Ciele projektu
1) Rodičov, starých rodičov, či iných rodinných príslušníkov žiakov našej školy (ide o rôznorodú vzdelanostnú skupinu vo vekovom rozmedzí 40 až 70 rokov) oboznámiť s digitálnym svetom, pomôcť im zvládnuť aspoň základy práce s digitálnym fotoaparátom a kamerou, ako aj softwérmi pre následné spracovanie obrazu i zvuku.
V oblasti digitálnych technológií totižto rodičia jednoznačne zaostávajú za našimi žiakmi, svojimi deťmi. Pre mnohých ide o svet celkom neznámy a nepoznaný. Záujem tu však je, materiálno-technické zázemie takisto, a tak je nádej na úspech veľká.
2) Komunikácia v rodinách žiakov je nedostatočná, spoločné záujmy by ju mohli pomôcť zlepšiť. Aj preto je druhým cieľom projektu snaha pomôcť rodine znovu nájsť spoločné záujmy, naučiť ich opäť tráviť spoločné chvíle, tešiť sa zo svojej blízkosti a nachádzať radosť vo vzájomnej komunikácii.
Vyhodnotenie projektu
Projekt Digitálna rodina sa stretol s priaznivým prijatím zo strany rodičov, žiakov, ale aj pedagógov školy. Kurz viedol Stanislav Vallovič, ktorý absolvoval štúdium fotografie a celý produktívny život sa zaoberal prácou s fotografiou a kamerou. Viac ako 40 rokov pôsobil ako interný kameraman v československej a neskôr Slovenskej televízii. Pravidelne sa zúčastňuje ako člen poroty mnohých foto a video súťaží. Počiatočné rozpaky pri stretnutiach pomohla prekonať aj priateľská atmosféra, podporená malým občerstvením, ktoré sa podávalo vždy po skončení pripravených aktivít. Podarilo sa tak vytvoriť priestor, kde sa diskutovalo nielen o prebratých témach, ale aj o bežných veciach zo života zúčastnených frekventantov a stretnutia sa tak často pretiahli a končili i po ôsmej hodine večer. Postupne sa zúčastnení pod vedením profesionála, ale aj vlastných detí, či vnúčat zoznámili so svetom digitálnej fotografie, ale aj videa. Prvok súťaživosti vniesla do celého projektu záverečná vernisáž spojená s oceňovaním tých najlepších. Prvá cena bola skutočne lákavá – digitálny fotoaparát. Každá dvojica mala za úlohu priniesť tri hotové fotografické práce – portrét, panorámu a detail. Vzrušenie bolo veľké, práce jednotlivých dvojíc často majstrovské a celá vernisáž sa niesla v slávnostnom duchu – nechýbalo občerstvenie, samozrejme, odborná porota a hostia z radov pedagógov. Prvenstvo si nakoniec odniesla Katka Hoffmannová s oteckom za skutočne bravúrne zvládnuté fotografie a usilovnú prácu počas všetkých stretnutí. Naprázdno však neodišiel nikto, okrem získaných vedomostí a zručností, si každý domov odniesol diplom s osvedčením o absolvovaní kurzu, sadu značkových CD- nosičov, praktický školský diár a kopec spomienok na spoločne strávené príjemné a užitočné chvíle. Projekt hodnotíme skutočne ako veľmi úspešný – podarilo sa otvoriť školu a priblížiť ju rodičom a rodinám našich žiakov. Vďaka projektu strávili rodinní príslušníci na škole nezabudnuteľné chvíle a tí skôr narodení prenikli do - predtým tajomného a nepoznaného - sveta digitálnych technológií.